Rozoznávame dva základné druhy rework stations, inrared a hot-air. Každý druh má svoje nesporné výhody aj nevýhody. U hot-air je to výhodou rownomernosť ohrevu, vysoká účinnosť, nízke straty. U infra je to zase výhoda ochrany častí blízko čipu pred prehrievaním, nehrozí "rozfukovanie pasty" pôsobením prúdu vzduchu, výššia účinnosť u veľkých čipov. Ja osobne preferujem infrared, no používam aj hot-air tam kde sa to hodí.

Často sa stretávam s tým, že sa rozoberá rovnomernosť ohravu infrared a často rôzní "hyperexperti" zachádzajú až do extrémnych detailov tejto problematiky. Skúsil som sa teda pozrieť na žiarič infrakamerou aby som si overil ako to vlastne je v mojom prípade. Používam žiarič o výkone 450w aký sa používa u ACHI a SCOTLE staníc.

Pohľad pri bežnom svetle. infračervené žiarenie nie je celkom dobre viditeľné.

Pri vypnutom osvetlení je to už iné. Je vidno, že nie je úplne rovnomerné vyžarovanie tepla.

No, keď zberiem do úvahy, že je žiarič zapnutý na plnom výkone, a pri práci sa používa sotva tretinový, je to zanedbateľné. Pri nižšom výkone a dlhšom čase nárastu teploty, je rozdiel minimálny. Ak zoberieme do úhavy, vplyv spodného ohrevu a fakt, že žiarič je minimálne dva centimetre nad čipom, a tiež že je nad žiaričom malý ventilátor, ktorý zabezpečuje obtekanie žiariča vzduchom, je tento rozdiel úplne zanedbateľný.